Sitiye nan pati lwès aleka nan Tanzani, Mahale Mountains National Park se youn nan kote ki pi pitorèsk nan Tanzani. Pak la fwontyè Lake Tanganyika, youn nan lak ki pi ansyen ak pwofon nan mond lan.
Rive nan pak la se yon avanti, paske se sèlman pa avyon ak bato ou ka rive la. Pa gen wout nan pak la, se sèlman chemen forè ki travèse yon vejetasyon abondan. Pak sa a se yon paradi pou randone, men sa ki pi enpòtan, se yon paradi pou chimpanzé. Mahale se yon refij pou primat, epi randone pou chimpanzé se youn nan rezon prensipal pou vizit yo.
Pak la chaje ak lavi, gen rivyè ak kaskad dlo toupatou, epi toutotou rivaj lak la gen plaj sab blan ki pi orijinal nenpòt moun ta ka imajine.
Remote, primate-trekking, randone, plonje, ak obsèvasyon zwazo.
Mahale se lakay nèf espès primat, tankou babouin jòn nan, kolobis wouj la, makak ble yo, ak makak ke wouj la, ansanm ak 73 lòt mamifè.
Mahale gen omwen pi gwo popilasyon pwoteje nan mond lan (anviwon 700-1000) nan sou-espès lès chimpanzé a.
Zòn nan gen omwen 337 espès zwazo, anpil ladan yo ra epi andemik nan Rift Albertin lan. Pa egzanp, chouèt lapèch Pel la.
Youn nan bagay ki dwòl nan Mahale se gran varyete kalite abita li genyen. Pak la se yon mozayik forè twopikal, forè bwa, forè banbou, forè montay ak savann mòn ki sipèpoze, sa vle di Mahale ka sipòte yon melanj inik de flò ak fon ki depann sou divès abita yo.
Mahale gen 8 (petèt 9) primat anplis chimpanzé; sa yo se babouin jòn, makak ble, kolobis wouj, kolobis pye, ak makak vervet, de ou twa espès Galago.
Lak Tanganyika, ki fè pati Mahale, se dezyèm lak dlo dous ki pi long e ki pi fon nan mond lan, li gen 673 km longè ak 60-80 km lajè.
Faun pwason nan Lak Tanganyika se youn nan pi divès nan mond lan. Lak la gen omwen 400 espès pwason, anviwon 250 ladan yo se siklid, epi 98% ladan yo se andemik (yo pa jwenn okenn lòt kote sou tè a).
Randone pou wè chimpanzé yo mennen vizitè yo nan yon avanti sovaj nan forè bwouya yo. Randone yo ka varye ant 30 minit pou premye obsèvasyon yo rive jiska 3 èdtan. Pandan mache sa yo, randone yo gen chans tou pou yo wè lòt bèt tankou antilop rouan ak antilop sable, mangous, fakochè, e pafwa menm lyon ak leyopa. Yo konnen kwokodil ap viv nan pak la tou. Pafwa yo wè ipopotam nan Lak Tanganyika, k ap naje nan dlo kristal klè. Yo poko byen fè rechèch sou mond anfibyen ak reptil Mahale yo, men dapre sa nou konnen, gen omwen 20 espès anfibyen ak 26 espès reptil.
Avèk prèske 355 espès zwazo, pak la ap satisfè ni amatè ni moun ki serye nan domèn nan. Sou plaj sab yo, ou ka wè pelikan ak diferan kalite sigòy, ansanm ak martin-pêcheur malachit, martin-pêcheur pye long, ak èg pwason. Pi pre forè yo, ou ka wè turako Livingston, trogon Narina, poul Gine ak myèl ble.
Lak la gen plis pase 250 espès pwason endemik epi yo ka wè pandan y ap plonje nan dlo ki pa fon.
Mahale pa sèlman pou randone ak chimpanzé; li ofri yon balans pafè ant obsève bèt sovaj ak detant bò lak la. Kayak, plonje ak tib, ak lapèch sou dlo klè Lak Tanganyika ajoute yon dimansyon siplemantè nan yon vizit nan Mahale. Pou moun k ap chèche pase plis tan nan forè yo, randone se yon opsyon. Monte (2-3 jou) sou tèt mòn Mahale yo, Mt. Nkungwe (2,462 m).